Školský klub detí  (ŠKD) je cieľavedomá a kvalifikovaná výchovno-vzdelávacia práca s deťmi v čase mimo vyučovania. Deti majú v tomto čase v ŠKD príležitosť na praktické využívanie vedomostí nadobudnutých vo vyučovacom procese, majú možnosť rozširovať a prehlbovať si poznatky prostredníctvom najrozmanitejšej záujmovej činnosti spoločenskovedného, technického, prírodovedného, umelecko-estetického, telovýchovného a iného charakteru.

Pri každej činnosti dochádza k spontánnemu vzniku mnohých procesov, ktoré ovplyvňujú rozvoj osobnosti dieťaťa.

Ide o procesy vzťahujúce sa:

 a) na biologický rozvoj

- rozvíjanie telesných síl a kvalít a uspokojovanie biologických potrieb v súlade so spoločenskými normami

 b) na psychický rozvoj

- rozvíjanie kladných vlastností, pociťovania, vnímania, predstavivosti, myslenia, reči, pozornosti

- rozvíjanie myšlienkových postupov

- rozvíjanie schopností ( nadania, talentu ) podľa vrodených predpokladov

 c) na citový rozvoj

- rozvíjanie citov, morálnych a estetických, pestovanie radosti z poznania, hlbokého prežívania vzťahu k spoločnosti, k prírode

- rozvíjanie záujmov, záľub

- rozvíjanie kladných vlastností temperamentu a potláčania záporných prejavov

 d) na vôľový rozvoj

- rozvíjanie vlastností vôle a vôľového konania

 e) na sociálny rozvoj

- rozvíjanie kladných medziľudských vzťahov

- utváranie sebauvedomenia, sebahodnotenia, kritiky

Tieto procesy sa uskutočňujú v nerozlučnej jednote s procesmi prebiehajúcimi pri rozvoji telesnej, pracovnej, svetonázorovej, etickej a estetickej výchovy. Procesy sa uskutočňujú pri spontánnej činnosti a pri činnosti, ktorú navodzuje a riadi vychovávateľ. Formálne procesy, ktoré pri činnostiach detí vznikajú a prebiehajú, by mala dobrá vychovávateľka predvídať, poznať ich podstatu a hlavné etapy. Formálne procesy zasahujú všetky stránky osobnosti, čím prispievajú k jej všestrannému rozvoju. 

Kvalitu a efektívnosť práce škôl a výchovných zariadení podmieňuje celý rad vnútorných a vonkajších faktorov. Za jeden z najdôležitejších činiteľov sa plným právom pokladá osobnosť učiteľa a vychovávateľa. Každý z nich je „bezprostredným“ uskutočňovateľom školského výchovno-vzdelávacieho procesu a jeho poslaním je všestranne pripravovať mládež pre život a prácu budúcej spoločnosti.

Na výchovu detí má okrem pedagógov veľký vplyv predovšetkým rodina, v ktorej dieťa prežíva väčšinu voľného času, preto treba podporiť vzťah rodiny a školy. Výchovná práca vo výchovnom zariadení je akoby „služba“ rodine. Treba zabezpečiť jednotu výchovného pôsobenia, ktoré utvára optimálne predpoklady na harmonický rozvoj osobnosti dieťaťa.